Nothing special

Nostalgia

2. october 2015 at 20:26 | Charlotte
Prechádzať niekoľko rokov staré články, zvláštny pocit. Úsmev pri pripomenutí pekných momentov, na ktoré som už aj zabudla. Smiech, lebo niektoré popísané veci sa mi s odstupom času zdajú.. ak nie hlúpe, tak prinajmenšom vtipné. Zahanbenie, lebo veľa vecí by som sem už teraz nenapísala. A potom zachytených pár starých rán, ktoré ešte aj teraz trošku bolia. Lebo všetky tieto pocity vytvárajú mozaiku života. Lebo kedysi bol blog mojou každodennou súčasťou. Lebo mi dnes pri prechádzaní starých článkov obnovil obrazy už takmer vytratené z mojej mysle... vravím si, malo to nejaký význam.

Hi :)

19. june 2014 at 9:17 | Charlotte
Vravela som si, že po skúškach napíšem. Ale od 4.6. (vtedy som mala poslednú skúšku) som si na to ani nespomenula, blog sa mi už tak vzdialil. Kedysi to bola taká každodenná záležitosť, ale teraz? Už vôbec. Asi to bol minulý semester, kedy som naozaj nemala čas, ktorý toto zmenil. Ani neviem ako a blog sa vytratil z mojich aktivít. Vlastne neviem, či tam ešte niekedy bude tak úplne patriť, niekedy sa proste veci menia. A niekedy nevieme, ako chceme, aby sa zmenili. Less think, do more.

Novinka od Madden Brothers (kto by nevedel, tak to sú tie dvojičky z Good Charlotte, ktoré teraz prichádzajú s úplne odlišným zvukom):

















Blah...

6. february 2014 at 19:31 | Charlotte
Nechce sa mi veriť, že píšem článok...po akej to dobe? Nie, nejdem to radšej ani zisťovať! :D A nejdem sa vyhovárať, ospravedlňovať (to až potom :D), ale radšej vás najskôr všetkých zdravím, ak sem teda ešte vôbec niekto z vás chodí. Mám za sebou pár hektických mesiacov. Tento semester bol psycho. Ale ak chce človek študovať (aspoň teda na našej škole a náš odbor), tak občas musí niečo obetovať. Nebudem veľmi prehánať, keď poviem, že ja som tento semester takmer nepozerala žiadne zo seriálov, ktoré som zvykla, nejako postupne som prestala chodiť na blog a vlastne veľkú časť voľného času pohltilo čítanie kníh. Pred pár dňami som odniesla poslednú várku knih, ktorá sa tu kopila ešte spred začatia skúškového do knižnice. Šla som tam s dvoma plnými taškami, neviem či si to viete predstaviť, možno tí z vás, ktorí majú záľubu v čítaní. Ale verte, že čítať pri časových obmedzeniach je menej zábavné. Vlastne ma fakt veľká väčšina tých kníh bavila, takže som aj rada, že ma škola núti veľa čítať, posúva ma to iným smerom. Len ma niekedy dosť štve, keď mám presne dané, že to a to musím prečítať tento týždeň. Tak či tak, mohla som niečo posledné týždne pridať, ale nejako som sa rozhodla, že to spravím až po mojej najobávanejšej skúške. Skúške, ktorú som minulý rok nespravila a bála som sa ako to dopadne tento rok. Proste som ju musela spraviť, ak som chcela ísť ďalej. A konečne tento pondelok, na druhý pokus, sa mi to podarilo. Super pocit, fakt. Konečne to mám za sebou.
Byť opäť na blogu, zvláštny pocit. Už sa mi zdá, akoby som tu bola úplne mimo. Ale po niekoľkých kliknutiach tu mám pocit, že mi už chýba grafika. Nie že by vyzerala nejako extra, ale možno niečo pôjdem skúsiť spraviť. Budem to ešte vôbec vedieť? :O

Práve počúvam toto, čo vravíte na nový album Avril, počúvali ste ho niekto?

Nadpis? WTF?

19. october 2013 at 14:51 | Charlotte
Hi kids! :)
Za necelý mesiac v škole som prečítala toľko kníh, koľko som doteraz asi nikdy nestihla prečítať ani za štvrťrok, možno aj polrok. :D Kedže tento rok do školy dochádzam, tak to asi vyzerá tak, že každú cestu vlakom sa snažím čítať, každú voľnú hodinu a pod. Veľa voľného času nie je, niekedy trčím v škole do ôsmej, inokedy som už pred druhou doma, ale zväčša aj tak vždy poterbujem dočítať nejakú knihu. Celá naša trieda zisťuje, aký je nám momentálne čas vzácny, keže ledva vždy všetko stíhame, niekedy nestíhame.. :D Niekedy mi to lezie na nervy a som z toho nervózna a protivná, ale vpodstate ma to baví. Len ma rozčuluje ten nedostatok času. Niektoré knihy sú naozaj dobré, ale čím menej času na ne máte, tým sa viac ponáhľate a nemôžete si ich vychutnať tak, ako by ste chceli. Asi si to nikto poriadne neviete predstaviť, pravdepodobne ste si nevybrali školu, kde by sa od vás očakávalo čítať toľko beletrie, takže vás tým nebudem ďalej zaťažovať, zhrniem to len tak, že niekedy som na nervy, keď to chcem všetko prečítať, ale proste to nemáš šancu stíhať poctivo prečítať, potom inokedy sa cítim ako superžena, keď si uvedomím koľko toho takčitak stíham. :D A niekedy už ani nevládzem myslieť a nič si nemyslím.
Konečne mám prerobenú moju izbu, vymaľované farbami, aké som chcela, nová podlaha, nejaký nové časti nábytku. Konečne je to ako tak útulné a ja som spokojná a spokojne si v izbe nažívam. :) :D

Týcho pár dní

27. september 2013 at 19:30 | Charlotte
Tento týždeň? Začiatok školy. Prvé dva dni hneď od rána do večera. Bolo by mi to jedno, ale večerné (ne)spoje sú fakt zlé! 6- hodinová diera v rozvrhu? Na výške asi bežné. A keď odpadne ešte ďalšia prednáška, tak aj 9- hodinová diera v rozvrhu. Nikoho nezaujíma, čo akože budete robiť. Myslela som, že ten čas prežijem v škole pri notebooku, nakoniec som radšej šla domov a potom späť do školy. Proste som usúdila, že radšej zabijem hodinu cestou tam a hodinu cestou späť, za pár hodín doma mi to stojí. A to som mala narodeniny. Na 21 som sa tešila viac ako na 20. Myslela som si, že to číslo ma pre mňa väčší význam, možno spojitosť s tým, že v Amerike majú plnoletosť až v 21. :D Takže som si nechcela pokaziť tento deň, hoci aj keď bol skoro celý v škole. Ako tak mi to šlo. Síce som ochorela a od stredy som vlastne doma, takže ešte len začala škola a ja už mám absencie. Čo už. Mám obavy ako budem stíhať všetky povinné knihy. 3 knihy každý týždeň, z toho 1 po anglicky, to sa mi zdá dosť. Ale nikoho zjavne nezuajíma, či to stíhate alebo nie. Tak kým som doma chorá, tak aspoň sa snažím čítať, čítať, čítať, nech mám toho potom aspoň o niečo menej. Aktuálne je to u nás ako po výbuchu. Nič neviem poriadne nájsť. Prerábame od základov moju izbu a všetky veci z izby mám vypratané kade-tade, kde sa zmestili. Snáď to bude čoskoro hotové a bude to ako tak spĺňať moje predstavy.
Och a najhoršia správa týždňa, zomrel mi kocúr. :( Bude mi chýbať, vlastne už mi chýba. Nechápem čo sa mu stalo. Deň predtým vyzeral úplne spokojne, zdravo a na ďalší deň toto. A to sme mali dohodu, že ma nemôže tak skoro opustiť, ako jeho predchodca, ktorý zmizol. Fňuk, milovala som maznať sa s ním, počúvať a cítiť ako pradie. Vždy ma pradenie mačiek fascinovalo. Mama navrhla, že si zoberieme nejaké iné malé mačiatko, ale mne je už z toho smutno, že vždy keď si ho obľúbim, tak sa niečo takéto stane. Najradšej by som chcela späť môjho ryšavého mňaukáča, ale to nejde.

Skoro nič

16. september 2013 at 11:19 | Charlotte
Zase pár dňová neaktivita, ale komu by sa chcelo pridávať, keď nevidí skoro žiadnu odozvu? :D Teda aspoň deň -dva po zverejnení predchádzajúcich článkov, teraz mi tu svieti viac komentov ako vtedy, no potom som celý týždeň ťahala nočn
é, takže nebol čas ani chuť ísť na blog. Miestami nám už z tých nočných a monotónnej práce šibalo. Predstava, že by som mala celý život robiť v nejakej takej fabrike je desivá. Nie že by to bolo zase nejaké hrozné. Nebolo to náročné, ale tá monotónnosť, stále dokola to isté 8 hodín. Vtedy si človek povie, že je vcelku rád, že je ešte stále študent. :D Vidieť to tam = dobrá motivácia sa učiť. :D (Snáď mi aspoň chvíľu vydrží.) Teraz mám posledný týždeň prázdnin, už žiadna brigáda. Chystám sa užiť si posledný týždeň leňošenia doma, počasie nestojí za veľa, vidím to na nejakú grafiku, poze
ranie zameškaných častí seriálov, hranie hry (namotala som sa na jednu hru, možno vám o nej ešte napíšem). Tak zatiaľ... ;)

Po dlhej dobe

26. august 2013 at 23:25 | Charlotte
Taak dlho som tu nebola. Keď bol čas, nebola chuť, keď bola chuť, nebol čas...alebo nebolo ani ani. :D Kto neviete, tak v auguste sa mi nakoniec podarilo nájsť aj dáku tú brigádu. Nechodím tam každý deň, ale zato mávam aj poobedné alebo nočné. Chodím tam spolu s kamoškou, takže je to znesitelnejšie, aj keď je napríklad nočná. Minulý týždeň sme mali 3 nočné. :D Robíme v jednej fabrike, celý čas stojíme na nohách, robota to nie je zas až taká ťažká, budď niečo rátam, vybalujem alebo zabalujem. Je to také monotónne. :D Zo začiatku ma bolievali nohy z toho státia, ale teraz je to už lepšie. Neviem či som si zvykla, alebo mi pomohla zmena topánok. :D Nepríjemná skúsenosť hneď prvý deň - zmizlo nám oblečenie zo šatne, sveter a kraťase. Fuck, nevedela som či sa mám smiať alebo plakať, tak som sa smiala. :D Proste prvý deň a hneď toto. No jo, samé nezáživné bláboly a práci, tak na záver vám napíšem aspoň výrok mojej malej sesternice, ktorý mňa osobne pobavil, hlavne to jej smrtelne vážne detské podanie. Vedela, že mám ísť na nočnú, prišla za mnou a spýtala sa ma: "To ty jako deláš sbs nebo co?" :D Neviem, mne to prišlo také zlaté, ja, čo nemám ani 50 kíl a že sbs. :D Ale nejako sa jej to asi spojilo s tou nočnou a nechápala čo iné by som mohla robiť alebo nwm, niečo také. :D Tak v jej veku by ma tiež nenapadlo, že v nejakej fabrike sa vyrába v noci. :D A áno, ten výrok mal byť po česky, lebo moja sesternica je odtiaľ, ak to je zle napísané, tak sorry, po česky veľmi písať neviem. :D

Nothing more...just...

8. august 2013 at 14:05 | Charlotte
Tak nakoniec mám predsa len brigádu. Už som si myslela, že nič nebudem mať a zrazu mi zvoní telefón. Ozvala sa mi jedna agentúra. Zajtra idem prvý krát na brigádu, našťastie aj s kamoškou, takže to snáď bude dobré. Sama som zvedavá, vo výrobnej fabrike som ešte nikdy nepracovala, my by sme mali mať len také ľahšie pomocné práce, no ale kým to tam nezažijem, tak neviem. :D Čo sú pre nich lahšie práce pre mnňa môžu byť ťažké. Ale z opisu to nevyzeralo zle.
Posledné dni sa u nás stále robilo niečo okolo domu, veľa času som nemala. Dnes je vcelku kľud, friends sa šli kúpať a ja som ostala doma. Nevadí. Robím si grafiku, pozerám seriál. Mám rozrobený design na tému čítania, je už skoro hotový, ale vzhľadom na to, že sa mi ho nechce nastavovať, tu asi teraz ešte nepribudne.
Taktiež som zistila, že ma v poslednom čase vytáčajú vymudrovaní ľudia. Shit! Niekto niečo povie a oni na to hneď musia dať tie ich mudrovačky a tvrdiť si svoje...Nooo, ale vieš, to máš takto...a hento takto... Who cares?! Vytáča ma, že niečo poviete a hneď musia písť s protinázorom a niečo mudrovať. Ale snažím sa si to radšej nevšímať a držať sa výroku jedným uchom dnu a druhým von, aspoň väčšinou. Minule ma to mudrovanie dojímalo, ale nič som nepovedala, len som ticho sedela. Na mobile som si šla vygoogliť pár faktov, ktoré daný človek povedal a čože sa nestalo? Hovoril úplne odveci, fakty boli inde... aale aj tak treba mudrovať. :D No nič, mňa táto nálada snáď prejde.

Obrázok, ktorý na mňa niekedy totál sedí. :D

picture from weheartit.com

Shit

3. august 2013 at 0:12 | Charlotte
Sometimes it´s like.. are you fucking kidding me?! Povedať, že jej chýbam? Prečo? Veď ona to takto chcela, ja ani nechápem prečo sa veci majú takto. A teraz nad tým budem akurát tak stále rozmýšlať. Zase. Stále.

Festivalovali sme

1. july 2013 at 14:46 | Charlotte
Topfest zase raz nezklamal. 10 výročie oslávil veľkolepo, trval 3 dni a bol nezabudnuteľný. Vidieť Iron Maiden určite stojí za to! A to nemusíte ani patriť k tým, ktorí ich počúvajú denne. Stačilo mi poznať pár hitoviek, ktoré ma potešili, keď ich zahrali. A ich show? Len som čumela. Skvelý zážitok, pódium sa každú chvíľu menilo a ja som bola stále v očakávaní a vravela len wow. A Eddie? Proste super. Byť úplne vpredu, bolo pre mňa nemožné, kedže tam boli lístky zvlášť a ja som mala len klasickú trojdňovú permanentku. Ale vôbec mi to nevadilo, nech si to vpredu užijú väčší fanúšikovia ako ja. Ale aj stáť zhruba v stredu davu bol zážitok. Chvíľu som sedela priateľovi na pleciach a v prvom momente som sa len otáčala všade naokolo a sledovala nekonečný dav, ktorý bol na všetkých stranách, zdalo sa mi, že naozaj nemá koniec. Kde tu sa mihla vo vzduchu vlajka Iron Maiden, Británie alebo Slovenska. Tu sú nejaké videá, nenútim vás pozrať ich, ale raz sa k nim rada vrátim a znova si to pozriem.


Ďalší deň Billy Talent, to bolo niečo pre mňa. Boli sme vpredu, dobre som ich videla. Hoci sme boli na boku úplne, ale hneď v druhej rade. Atmosféra skvelá, fakt sme si to užívali. Hitovky ako Surrender, Rusted from the rain ma fakt potešili. A kapela super, zavtipkovali napr. o hokeji a tak. :D


Veľmi milo ma prekvapili Anti-Flag. Boli úplne super. Skvele zapojili publikum, prišli mi ako punkáči s veľkým srdcom, vždy keď prehovorili... a povedali, že to bol naj koncert ich terajšieho turné. Neviem, snáď to nevravia na každom koncerte. :D Ale aj keby, potešilo ma to. Vyzvali publikum urobiť veľký kruh a bežať, bežať.. je to aj na videu nižšie. A asi pred poslednou pesničkou zišiel bubenník dole z pódia, dal si bubon medzi publikum a hral odtiaľ. Super zážitok. Aj ďalší člen bol v dave, držali ho hore nad hlavami. Bola som v prvom rada na kraji, čo ma potešilo najmä na konci. Po koncerte nám líder kapely popodával ruky. Áno aj mne, podal ruku a povedal thank you. Teda, myslím, že aj ja som mu vtedy vravela to isté + akí boli super. Potom odišiel a pri pódiu ostalo už len pár ľudí. Aj ja. A on sa vrátil, prešiel záterasu pred pódiom a ešte sa pofotil s nami, objal nás. Fakt si ich vážim za tento prístup. Nemyslela som si, že budú takýto milí. Fotku vyvolám a pôjde na nástenku v izbe! :)

To boli pre mňa 3 naj zážitky. Štvrtok Iron Maiden, piatok Billy Talent a v sobotu Anti-Flag. No hralo oveľa viac kapiel. Ako každoročne nechýbali Kabáti, potešili aj Horkýže Slíže a ja som napríklad spoznala britskú kapelu Zico Chain.... Proste vydarený festival, ja som spokojná. :)
 
 

Advertisement