Nostalgia

2. october 2015 at 20:26 | Charlotte |  Nothing special
Prechádzať niekoľko rokov staré články, zvláštny pocit. Úsmev pri pripomenutí pekných momentov, na ktoré som už aj zabudla. Smiech, lebo niektoré popísané veci sa mi s odstupom času zdajú.. ak nie hlúpe, tak prinajmenšom vtipné. Zahanbenie, lebo veľa vecí by som sem už teraz nenapísala. A potom zachytených pár starých rán, ktoré ešte aj teraz trošku bolia. Lebo všetky tieto pocity vytvárajú mozaiku života. Lebo kedysi bol blog mojou každodennou súčasťou. Lebo mi dnes pri prechádzaní starých článkov obnovil obrazy už takmer vytratené z mojej mysle... vravím si, malo to nejaký význam.
 

Hi :)

19. june 2014 at 9:17 | Charlotte |  Nothing special
Vravela som si, že po skúškach napíšem. Ale od 4.6. (vtedy som mala poslednú skúšku) som si na to ani nespomenula, blog sa mi už tak vzdialil. Kedysi to bola taká každodenná záležitosť, ale teraz? Už vôbec. Asi to bol minulý semester, kedy som naozaj nemala čas, ktorý toto zmenil. Ani neviem ako a blog sa vytratil z mojich aktivít. Vlastne neviem, či tam ešte niekedy bude tak úplne patriť, niekedy sa proste veci menia. A niekedy nevieme, ako chceme, aby sa zmenili. Less think, do more.

Novinka od Madden Brothers (kto by nevedel, tak to sú tie dvojičky z Good Charlotte, ktoré teraz prichádzajú s úplne odlišným zvukom):



















Blah...

6. february 2014 at 19:31 | Charlotte |  Nothing special
Nechce sa mi veriť, že píšem článok...po akej to dobe? Nie, nejdem to radšej ani zisťovať! :D A nejdem sa vyhovárať, ospravedlňovať (to až potom :D), ale radšej vás najskôr všetkých zdravím, ak sem teda ešte vôbec niekto z vás chodí. Mám za sebou pár hektických mesiacov. Tento semester bol psycho. Ale ak chce človek študovať (aspoň teda na našej škole a náš odbor), tak občas musí niečo obetovať. Nebudem veľmi prehánať, keď poviem, že ja som tento semester takmer nepozerala žiadne zo seriálov, ktoré som zvykla, nejako postupne som prestala chodiť na blog a vlastne veľkú časť voľného času pohltilo čítanie kníh. Pred pár dňami som odniesla poslednú várku knih, ktorá sa tu kopila ešte spred začatia skúškového do knižnice. Šla som tam s dvoma plnými taškami, neviem či si to viete predstaviť, možno tí z vás, ktorí majú záľubu v čítaní. Ale verte, že čítať pri časových obmedzeniach je menej zábavné. Vlastne ma fakt veľká väčšina tých kníh bavila, takže som aj rada, že ma škola núti veľa čítať, posúva ma to iným smerom. Len ma niekedy dosť štve, keď mám presne dané, že to a to musím prečítať tento týždeň. Tak či tak, mohla som niečo posledné týždne pridať, ale nejako som sa rozhodla, že to spravím až po mojej najobávanejšej skúške. Skúške, ktorú som minulý rok nespravila a bála som sa ako to dopadne tento rok. Proste som ju musela spraviť, ak som chcela ísť ďalej. A konečne tento pondelok, na druhý pokus, sa mi to podarilo. Super pocit, fakt. Konečne to mám za sebou.
Byť opäť na blogu, zvláštny pocit. Už sa mi zdá, akoby som tu bola úplne mimo. Ale po niekoľkých kliknutiach tu mám pocit, že mi už chýba grafika. Nie že by vyzerala nejako extra, ale možno niečo pôjdem skúsiť spraviť. Budem to ešte vôbec vedieť? :O

Práve počúvam toto, čo vravíte na nový album Avril, počúvali ste ho niekto?

 


Polyvore výtvor 04

20. october 2013 at 22:09 | Charlotte |  Polyvore výtvory
Lebo som si povedala, že zajtra si dám moje Iron Maiden tričko.
Let them know that we´re still rock ´n roll....


Avril Lavigne - Let Me Go ft. Chad Kroeger

19. october 2013 at 15:08 | Charlotte
Lebo jej hlas sa mi tu zdá taký geniálny. :)) A áno, mám pre ňu slabosť. :D


Nadpis? WTF?

19. october 2013 at 14:51 | Charlotte |  Nothing special
Hi kids! :)
Za necelý mesiac v škole som prečítala toľko kníh, koľko som doteraz asi nikdy nestihla prečítať ani za štvrťrok, možno aj polrok. :D Kedže tento rok do školy dochádzam, tak to asi vyzerá tak, že každú cestu vlakom sa snažím čítať, každú voľnú hodinu a pod. Veľa voľného času nie je, niekedy trčím v škole do ôsmej, inokedy som už pred druhou doma, ale zväčša aj tak vždy poterbujem dočítať nejakú knihu. Celá naša trieda zisťuje, aký je nám momentálne čas vzácny, keže ledva vždy všetko stíhame, niekedy nestíhame.. :D Niekedy mi to lezie na nervy a som z toho nervózna a protivná, ale vpodstate ma to baví. Len ma rozčuluje ten nedostatok času. Niektoré knihy sú naozaj dobré, ale čím menej času na ne máte, tým sa viac ponáhľate a nemôžete si ich vychutnať tak, ako by ste chceli. Asi si to nikto poriadne neviete predstaviť, pravdepodobne ste si nevybrali školu, kde by sa od vás očakávalo čítať toľko beletrie, takže vás tým nebudem ďalej zaťažovať, zhrniem to len tak, že niekedy som na nervy, keď to chcem všetko prečítať, ale proste to nemáš šancu stíhať poctivo prečítať, potom inokedy sa cítim ako superžena, keď si uvedomím koľko toho takčitak stíham. :D A niekedy už ani nevládzem myslieť a nič si nemyslím.
Konečne mám prerobenú moju izbu, vymaľované farbami, aké som chcela, nová podlaha, nejaký nové časti nábytku. Konečne je to ako tak útulné a ja som spokojná a spokojne si v izbe nažívam. :) :D


Next articles


Where to go next